Resultado de búsqueda
Joost Bürgi. Joost Bürgi (* 28. február 1552, Lichtensteig - † 31. január 1632, Kassel) bol švajčiarsky matematik, astronóm a výrobca hodiniek. V roku 1605 prišiel do Prahy a stal sa dvorným hodinárom cisára Rudolfa II. V Prahe zostal až do roku 1631. Zostrojil geometrický vymeriavací prístroj a pomerné kružidlo.
0041 44 736 14 14. Mathias Müller. Die politischen Behörden unter der Leitung des Stadtpräsidenten Mathias Müller unterstützen die dringliche Neupositionierung Jost Bürgis im internationalen Wissenschafts- und schweizerischen Geschichtsbild der Renaissance. Zuständig: Leitung / Zukunftsforum. mathias.mueller@lichtensteig.sg.ch. 0041 58 ...
27 de feb. de 2024 · Napier published in 1614 while Joost published in 1620. However, both men likely had their tables in some form much earlier. However, Kepler knew of the Bürgi tables as early as 1610 and was ...
1 de ene. de 2007 · PDF | On Jan 1, 2007, Oliver Knill published Bürgi, Jost [Joost, Jobst] | Find, read and cite all the research you need on ResearchGate
Joost Bürgi. Joost Bürgi o Jobst Bürgi (también conocido por su forma latinizada Byrgius) ( 28 de febrero de 1552, Lichtensteig, Suiza - 31 de enero de 1632, Kassel, Hesse-Kassel) fue un relojero y matemático suizo. En ocasiones es acreditado como el inventor de los logaritmos (que publicó en 1620 ), aunque habitualmente el crédito de ...
Jost (Joost eller Jobst) Bürgi (latin:Burgius), född 28 februari 1552 i Lichtensteig i kantonen Sankt Gallen, död 31 januari 1632 i Kassel, var en schweizisk urmakare och matematiker. Bürgi var hovurmakare hos lantgreven Vilhelm IV av Hessen-Kassel 1579, och konstruerade förutom klockor även astronomiska instrument och deltog själv vid observationerna vid observatoriet i Kassel.
Bürgi je bil urar in pomočnik na Rudolfovem dvoru v Pragi. Neodvisno od Napierja je leta 1620, da bi poenostavil Keplerjeve preračune, sestavil logaritemske tabele po Stieflovih zamislih. V svojem delu Arithmetische und Geometrische Progressten , ki ga je izdal v Pragi, je imenoval člene aritmetičnega zaporedja rdeča števila (logaritme), člene geometričnega zaporedja pa črna števila.
